Infekčné choroby mačiek - spôsobujú mikroorganizmy alebo vírusy a do organizmu zvieraťa sa dostávajú prenosom z jedného zvieraťa na druhé. V niektorých prípadoch môže ísť o zoonózu, čiže ochorenie, ktoré sa prenáša na človeka.

Medzi najčastejšie infekčné ochorenia u mačiek patria:

Vírusová imunodeficiencia mačiek - FIV

hovorovo Mačací AIDS. Ochorenie spôsobuje vírus FIV – retrovírus, ktorý patrí do skupiny ako vírus HIV (ktorý vyvoláva AIDS u ľudí). Vírus FIV sa nachádza v krvi, slinách, mledzive a mlieku. Vo vonkajšom prostredí nie je stabilný. Prenos infekcie sa uskutočňuje preto priamym stykom medzi mačkami. Pohlavný prenos vírusu nebol doposiaľ preukázaný. Mačiatka sa môžu infikovať už v maternici, počas pôrodu, slinami, mledzivom alebo mliekom. Relatívne častejšie dochádza k nákaze u kocúrov pri bitkách o teritórium.

Príznaky: u mačiek sa prejavujú zväčšené lymfatické uzliny, zápalové ochorenia ďasien, očných spojiviek a kože, nádcha, chronické hnačky, teploty, chátranie, pri dlhšom priebehu glaukóm a rôzne druhy nádorov. Vírus spôsobuje zníženú obranyschopnosť mačky, následkom čoho môžu organizmus napadnúť bežné bakteriálne alebo plesňové infekcie.

Liečba: Zatiaľ neexistuje spoľahlivá liečebná metóda vedúca k vyliečeniu mačacieho AIDS, choré mačky však pri dobrej starostlivosti môžu prežiť niekoľko plnohodnotných rokov. Postihnuté zvieratá treba izolovať od ostatných kvôli riziku prenosu choroby.

Infekčná peritonitída mačiek – FIP

je infekčné ochorenie mačiek spôsobujúce smrť. Názov je mierne zavádzajúci, pretože nejde o zápal pobrušnice (čiže peritonea), ale o zápal ciev (vaskulitída). Klinické príznaky FIP sa však často prejavujú vo forme zápalu pobrušnice. Pôvodcom ochorenia je virulentný koronavírus.

K prenosu dochádza priamym kontaktom mačiek, vírus sa do organizmu najčastejšie dostáva nosnou sliznicou. Infekcia sa môže do chovu dostať aj prostredníctvom predmetov, ktoré sa dostali do styku so výkalmi, v ktorej sa nachádza vírus. Imúnne teda nie sú ani mačky chované bez možnosti výbehu.

Najčastejšie postihuje mladé jedince (6 mesiacov  - 2 roky).
Príznaky: nechutenstvo, teplota. Postupne sa zväčšuje bruško, ktoré je nebolestivé. Zápal postihuje brušnú dutinu, kde sa tvorí vypotok. Tekutina sa môže tvoriť aj v hrudnej dutine a osrdcovníku. To zťažuje dýchanie, mačky dýchjú prerývane, mnokrát aj otvorenou papuľkou. Môže sa prejaviť hnačka, zvracanie, žltačka.

Diagnostikovanie: Metoda ELISA – detekcia protilátok, alebo antigénov. (nevýhoda – deteguje iba prítomnosť proltilátok, čo neznamená vždy prítomnot virusu)

Imunochromatografický screeningový test – deteguje protilátky proti FIP – koronavirom. (nevýhoda – deteguje iba prítomnosť proltilátok, čo neznamená vždy prítomnosť virusu)

Metoda Real Time PCR – sa deteguje RNA špecifická pre mačací koronavírus (nie však zmutované formy). Stanovuje sa z trusu.

Bohužial v súčasnej dobe neexustuje laboratórna metóda, ktorá by diagnostikovala ochorenie FIP!

Liečba: v účasnosti je FIP fatálne ochorenie. Keď príde k prepuknutiu choroby je už bohužial otázkou času, kedy jej zviera podľahne.

Dôležitá je prevencia, pri ktorej je dôležité udržovať mačaciu svorku vo výbornej kondicii, zdraví. Nezaťažovať mačky častými pôrodmi, stresom. Celkovou hygienou chovu a pravidelnou dezinfekciou.

Komplex vírusovej leukémie mačiek – FeLV

je choroba vyvolaná vírusom zo skupiny retrovírov a spôsobuje u mačiek poruchu obranyschopnosti a nádorové bujnenie. Ide o nákazlivé ochorenie zvyčajne končiace smrťou. Mačací leukovírus (FeLV) je pôvodcom leukózy, nazývanej tiež mačacia leukémia. Mimo tela mačky je vírus veľmi nestály, ničia ho vyššie teploty, sucho a slnečné žiarenie. Vo vlhku a pri izbovej teplote môže vírus prežívať po dobu 7 dní. Vírus je citlivý na väčšinu dezinfekčných prostriedkov.

Nákaza sa prenáša z mačky na mačku priamym kontaktom. FeLV je prenosný slinami, krvou, nosným sekrétom a pravdepodobne aj pohlavným stykom. Mačka predáva infekciu svojim potomkom placentou a mliekom. Mačiatka sú chránené pred infekciu asi 1 mesiac, ak  prijímajú mledzivo.

Príznaky:  nemusia sa prejaviť žiadne klinické príznaky. Mačka môže mať oslabenú imunitu, môžu sa jej tvoriť lymfomy (nádory). Môže mať ubytok na váhe, stratu chuti do jedla, horšiu kvalitu srsti, infekcie kože, močového aparátu .... kotné mačky môžu potratiť, alebo porodia mŕtve plody.

Diagnostika: test na FeLV

Liečba  je nešpecifická zameraná na celkovú podporu zdravia. Podávajú infúzie so širokospektrálnymi antibiotikami, vitamínmi. Podávajú sa preparáty s imunostimulačnou a protinádorovou aktivitou.

Prevecia: testovanie zvierat na FeLV, izolácia infikovaných zvierat.

Panleukopénia alebo mačací mor

je silne virulentné ochorenie s inkubačnou dobou 2–10 dní postihujúce všetky mačkovité šelmy, ale aj kuny, norky a medvedíky čistotné, najviac nebezpečné je pre nevakcinované mačiatka, u ktorých môže až v 90% prípadov končiť smrteľne.

Príznaky: mačiatka sú smutné, ležia so skrčenými prednými nohami, neprijímajú potravu, majú bolestivé bruško, zvracjú neskôr sa pridruží hnačka, niekdy aj krvavá. Dochádza k dehydratácii a večerpanie zvieraťa co spôsobuje šok a smrť. Uhynutie môže nastať aj do 24 hodín od prvých príznakov.

V prípade nakazenia dospelých mačiek sa príznaky nemusia prejaviť. Zvieratá prežívajú bez viditeľného poškodenia zdravia, avšak môžu trusom dlhšiu dobu (aj 6 mesiacov)  vylučovať vírusy, ktoré prežívajú viac ako rok.  V akútnej fáze sa vírus vylučuje všetkými telesnými tekutinami. K nakazeniu dochádza cez sliznice v nosovej a ústnej dutine.

Lečba: je len podporná – podávanie infúzií, antobitík, liekov proti zvracniu, na podporu imnity.

Prevencia: vakcinácia mačiatok vo veku 8-10 týždnov a 12-14 týždňov a potom každoročná revakcinácia.

Rhinotracheitída mačiek - FVR a kalicivírusová infekcia-  FCV.

Ochorenie spôsobuje Herpesvirus rhinotracheitidis a Calicivirus. Tieto dve ochorenia prebiehajú často súbežne. Klinické prejavy sú od zápalu spojiviek, zápalu dutiny ústnej až po infekčnú nádchu. Ochorenie má často dlhý chronický priebeh.  Je vysokonákazlivé a pre mačiatka môže skončiť fatálne.

Prevencia: vakcinácia mačiatok vo veku 8-10 týždnov a 12-14 týždňov a potom každoročná revakcinácia.

Chlamydióza mačiek

je infekčné ochorenie horných dýchacích ciest a očí mačiek spôsobené baktériou Chlamydophilafelis. Rýchlosť šírenia nákazy je vysoká najmä pri väčšom počte zvierat a u mačiatok.  Inkubačná doba je 4-10 dní.

Príznaky: Patologický proces sa lokalizuje na mukóze očných viečok, treťom viečku, mukóze nosa, priedušnice a priedušiek. Mačka má opuchnuté spojivky a silný hnisavý výtok. Neskôr sa objaví aj výtok z nosa, kýchanie, problémy s dýchaním a zvýšená teplota až do 40°C. U neliečených zvierat konjunktivitída pretrváva 8 a viac týždňov a prechádza do chronicity.

Liečba: tetracyklínové antibiotiká.

Prevencia: vakcinácia mačiatok vo veku 8-10 týždnov a 12-14 týždňov a potom každoročná revakcinácia.

Chlamydióza patrí medzi zoonózy, čiže je prenosná zo zvieraťa na človeka. Najčastejšie sa nakazia chovatelia aerogénnou cestou alebo priamym kontaktom s chorou mačkou. Akútne ochorenie je typické vysokou teplotou, zápalom pľúc, bolesťou hrdla, hlavy, svalov a silným suchým kašľom.

Besnota

je akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou.

Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka.

Príznaky: ochorenie prebieha zväčša v dvoch formách - a to zúrivej alebo tichej. U mačiek sa prevažne vyskytuje zúrivá forma. Prvým z príznakov je zmena správania, zjavná najmä u plachých zvierat, ktoré stratia svoju plachosť, prestávajú rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reagujú na vonkajšie podnety. Zvieratá sú nepokojné, môžu sa objaviť zvrátené chute. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, hryzie a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu, začne slintať. V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty hynú.

Prevencia: vakcinácia a revakcinácia proti besnote. Dnes sú na trhu vakcíny s rôznou vakcinačnou schémou (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky), preto pri revakcinácii sa treba riadiť odporúčaním výrobcu.

Od augusta 2006 do 8.1.2013 nebol na území Slovenskej Republiky potvrdený žiadny prípad besnoty. Od januára 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 7 nových prípadov besnoty.