Príbeh o .....

..... o krásne, láske, človečenstve .....

S rodinami kam išli naše odchovy (či psie, či mačacie) som v kontakte, píšeme si, vymieňame skúsenosti, zážitky .... tak som sa dozvedela aj o Badym.

Pri tomto príbehu som si opäť uvedomila, čo by nebolo, keby som nemala chlpáčov. Čo nepoznajú tí, ktorí si nenašli cestu k týmto stvoreniam. Ale aj to, že tí „druhí“ asi nepochopia city nás „takto strihnutých“, nepochopia, že človek sa citovo naviaže na zviera a vníma ho ako spoločníka, partnera, člena rodiny. Nechápu, že si dovolenky plánujeme podľa termínov pôrodov, alebo na dovolenku nejdeme, lebo .... keď sme na dovolenke sa tešíme na návrat k svorke, že ráno vstávame o hoďku skôr aby sme stihli opatriť zverinec, že odchlpovacie rituály pred odchodom do práce, do školy neberieme ako negatívum, ale bežný úkon.

V súvislosti s chovateľstvom som spoznala ľudí, takých, aj takých. Tak ako všetko čo súvisí s ľuďmi – aj v tomto mikro svete sú aj úžasní, nesmierne obetaví, strelení, ale aj takí čo sa snažia zo všetkého „vytrieskať čo sa dá“ – beriem to tak, že každé poznanie, skúsenosť človeka obohatí. Príbeh, ktorý som tu zverejnila jeden takých, vďaka ktorým si dobíjam baterky, je to pohladenie po duši.

Opäť som si uvedomila, že keby som z veľmi vážnych dôvodov musela sa ich zriecť, veľmi, ozaj veľmi by mi chýbali ..... vlastne mám doma permanentnú felino a canis terapiu ☺ ale o tom sa rozpíšem viac nabudúce ..... teraz si prečítajte príbeh  so šťastným koncom ..... o krásne, láske, človečenstve .....